Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)

Príčina dlhodobého smútku a hnevu

5
(3)

Prenášam sem „zoslušnenú“ verziu nedávnej komunikácie z Eprakone, pretože si myslím, že to je otázka, ktorá možno zaujme viacerých:

Otázka: Rozmýšľam, kde je príčina dlhodobého hnevu a smútku, ak si ich človek neželá. Myslím vedomý človek, inteligentný. Prijme svoju situáciu, pochopí ju, rozanalyzuje, syntetizuje, nájde riešenia. Je to nedostatok energie k zmene, alebo nedostatok motivácie? Aké existuje skutočné riešenie?

Moja odpoveď:

Teraz som práve čítala knihu, kde sa zbudhističtený psychológ zapodieva práve týmto. Hovorí o štyroch hlavných pocitoch: smútok, hnev, strach a vytrženie. Tieto pocity sú vraj naša reakcia na 5 základných faktov života: 1. všetko sa mení a končí (=”štve ma”), 2. veci sa nevyvíjajú vždy podľa tvojich predstáv (=”štvú ma”), 3. život nie je vždy fér (=”štve ma”), 4. bolesť je súčasť života (=”štve ma”) a 5. ľudia nie sú lojálni a milujúci po celý čas (=”štvú ma”).

“Sme zarmútení stratou, nahnevaní na nespravodlivosť, vydesení nebezpečenstvom a vytešení zo šťastia.” — David Richo

Podľa mňa je to reakcia na to, čo vnímame ako “príkorie”. Extrovertovanejšie povahy zúria, introvertovanejšie povahy smútia. Všetci sa boja, že to nedajú. A potom príkorie prekonajú a sú vo vytržení. 🙂

Jedna vec je rácio. Rozum dokáže pochopiť a zdôvodniť si takmer všetko a vďačne sa prihlási ku čomukoľvek, čo mu dáva aspoň aký-taký zmysel. Ale okrem racionálnej beštie sme vovnútri aj emocionálna beštia a nesieme so sebou ešte z detstva nejaké nenaplnené túžby a očakávania. Dúfame, že sa nám nejako – akokoľvek – zázrakom naplnia. A súčasne rozum hovorí, že “snívaj, snívaj”. Len čo dôjde k tomuto vnútornému rozhovoru medzi rozumom a srdcom, rozum je v pohode, lebo poznal vysvetlenie a odpoveď, ale srdce “krváca” – a odtiaľ prichádza náš smútok. Alebo hnev, ak nás rozum svojimi pindami navyše aj dožral. 😛

A teraz k tej motivácii: Myslím, že sa treba povenovať srdiečku a zistiť, kde je v ňom zapichnutý tŕň. A potom ten tŕň vytiahnuť a miesto po ňom vyčistiť od hnisu (napríklad cez vhodný vnútorný monológ) a zalepiť niečím, čo vyzerá veľmi podobne ako naplnenie pôvodnej túžby. 🙂

Ak poznáte iné odpovede na pôvodnú otázku, sem s nimi! Veď aj ja som ešte stále v štádiu hľadania

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 3

1 názor na “Príčina dlhodobého smútku a hnevu”

  1. Maria Slivkova

    Potom je tu ešte niečo také že som súčasťou rodovej línie,ktorá je zaťažená blokmi…za ktoré ani niesom zodpovedná…karma rodu..môzem to prelomiť…alebo naďalej posúvať na svojich potomkov

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: