Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
Po niekoľkých desiatkach prečítaní 🙈 😂 mi to príde ako : Keď si niečo želáš, nebuď “smutný” keď TO príde v inej forme ako si si predstavoval .
Hej, keď nenástojíme na tom, že to má vyzerať pruhovane a prúžky majú prebiehať zľava doprava, nebude to o nič horšie, keď budú prúžky bodkované a budú prebiehať presne opačne.
Toto jepri zhmotňovaní jedna zásadná chyba – my si chceme zhmotniť pocit, ale tlačíme na Univerzum, aby nám zhmotnilo konkrétny obraz. 🙂
Neviem sa rozhodnut medzi ‘nic’ a ‘cokolvek’.
Ak nebudem nestastna ak to nedostanem – t.j. uz teraz to nemam a som stastna – tak je to ‘nic’.
No zaroven mozem tym padom chciet cokolvek – lebo ked uz som aj tak stastna, je to bez tlaku obavy, ze to nedostanem – a to znie ako ta oukej vychodiskova pozicia.
Zaroven rozmyslat nad tym bol podobny bolehlav ako divat sa na tu animovanu ilustraciu baletky, ktoru viete zrakom nechat rotovat do oboch stran a viete to menit.
Presne. To „bez tlaku“, to je dôležité. Miesto úporného kŕčovania sa nechať veci diať sa ich prirodzeným tempom. Práve dnes som čítala tento obraz: sadíš semiačka a potom sa tak derieš dopredu, že poskáčeš po tých, čo už začali klíčiť, a dolámeš ich. 🙂
Ja som to vzala ako že „cesta je aspoň tak dôležitá ako cieľ“ – teda že niekedy stačí cítiť sa absolútne blažene na ceste za cieľom a ten cieľ už potom nie je až taký dôležitý a ak umriem meter-a-pol pred ním, aspoň som mala špás. 🙂 (Ale mozgové závity sa mi pri tom uvažovaní poriadne zavarili. 😛 )