Dobrý večer Sun/Helar, ďakujem za knihu, aj za podpis a venovanie, vážim si to. Kniha je aj pre mňa nádherná. Má všetko, čo má dobrá kniha mať. Súhlasím so všetkými pochvalnými hodnoteniami, ktoré boli o nej povedané a napísané… 🙂 Je tam pekný a zaujímavý príbeh, napätie, humor, neha, láska, múdrosť, zamyslenie, tajomno, nie sú tam žiadne “hluché miesta”, dej je živý a strhujúci…
Neviem, či si môžem dovoliť vysloviť čo mi tam chýba – ale keď nás k tomu vyzývaš …tak – nechýba to tam, ale ja som romantik, tak trochu peknej prírody, slniečka, stromov, kvietkov… možno sa to tam vôbec nehodí, ospravedlňujem sa za trúfalosť – to len ja som asi tak trochu “postihnutá” lesom. Všade mi chýba. 🙂
Si ostrieľaný spisovateľ a kniha vôbec nevyzerá ako prvotina, je skvelá a rada si kúpim aj druhý diel. 🙂 Ešte raz vďaka.
Po niekoľkých desiatkach prečítaní 🙈 😂 mi to príde ako : Keď si niečo želáš, nebuď “smutný” keď TO príde v inej forme ako si si predstavoval .
Hej, keď nenástojíme na tom, že to má vyzerať pruhovane a prúžky majú prebiehať zľava doprava, nebude to o nič horšie, keď budú prúžky bodkované a budú prebiehať presne opačne.
Toto jepri zhmotňovaní jedna zásadná chyba – my si chceme zhmotniť pocit, ale tlačíme na Univerzum, aby nám zhmotnilo konkrétny obraz. 🙂
Neviem sa rozhodnut medzi ‘nic’ a ‘cokolvek’.
Ak nebudem nestastna ak to nedostanem – t.j. uz teraz to nemam a som stastna – tak je to ‘nic’.
No zaroven mozem tym padom chciet cokolvek – lebo ked uz som aj tak stastna, je to bez tlaku obavy, ze to nedostanem – a to znie ako ta oukej vychodiskova pozicia.
Zaroven rozmyslat nad tym bol podobny bolehlav ako divat sa na tu animovanu ilustraciu baletky, ktoru viete zrakom nechat rotovat do oboch stran a viete to menit.
Presne. To „bez tlaku“, to je dôležité. Miesto úporného kŕčovania sa nechať veci diať sa ich prirodzeným tempom. Práve dnes som čítala tento obraz: sadíš semiačka a potom sa tak derieš dopredu, že poskáčeš po tých, čo už začali klíčiť, a dolámeš ich. 🙂
Ja som to vzala ako že „cesta je aspoň tak dôležitá ako cieľ“ – teda že niekedy stačí cítiť sa absolútne blažene na ceste za cieľom a ten cieľ už potom nie je až taký dôležitý a ak umriem meter-a-pol pred ním, aspoň som mala špás. 🙂 (Ale mozgové závity sa mi pri tom uvažovaní poriadne zavarili. 😛 )