Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy z prvých dvoch dielov
série Voľný pád. Ďakujem Vám, že ste ich napísali, a Univerzu, že ma k nim nasmeroval.
Svojím spôsobom akoby mi pomohli upratať si v hlave rôzne informácie a
vedomosti, ktoré už pár rokov (nie zase tak veľa) zbieram, rozoberám,
skladám.. a snažím sa ich nejako zapracovať do svojho života,
postojov, názorov... Osobne mám ten problém, že všetko pitvám úplne
dopodrobna, potom sa v tom občas stratím a neviem, ako z toho celého
von. Prvá kniha pre mňa prestala byť iba čítaním niekde okolo strany
96, kde som si uvedomila, že prestávam čítať a začínam sa "učiť". Spomínaný
"poriadok v hlave" prináša praktické využívanie určitých princípov v
bežnom živote v situáciách podobných tým v knihe. Veľa vecí mi akosi
zapadlo do seba, v hlave mi to cvaklo a teória sa mení na prax. Veľmi
to v tomto období potrebujem, lebo niekedy mávam pocit pripomínajúci
názov Baričákovej knihy Minútu pred zbláznením :-)). Sekundu pred
zbláznením som sa rozhodla konečne si objednať Vaše knihy, po ktorých
som už dlhšiu dobu poškuľovala.. a urobila som veľmi dobre.
Píšem, lebo som to sľúbila, ale najmä preto, lebo to tak cítim. Ešte
som pod vplyvom poslednej kapitolky Nezastaneš na polceste. Pre mňa
veľmi sugestívny opis čohosi, čo živí nepoznajú a iba sa dohadujú..
akoby som tam bola, akoby som to ja sedela v tom člnku a s ľahkosťou
trpezlivo, bez zvedavosti čakala, aké to bude prepadnúť sa vodopádom..
Mágia tej chvíle a takéhoto záveru príbehu (nech už je konečný alebo
nie) ma fakt dostala.
Po niekoľkých desiatkach prečítaní 🙈 😂 mi to príde ako : Keď si niečo želáš, nebuď “smutný” keď TO príde v inej forme ako si si predstavoval .
Hej, keď nenástojíme na tom, že to má vyzerať pruhovane a prúžky majú prebiehať zľava doprava, nebude to o nič horšie, keď budú prúžky bodkované a budú prebiehať presne opačne.
Toto jepri zhmotňovaní jedna zásadná chyba – my si chceme zhmotniť pocit, ale tlačíme na Univerzum, aby nám zhmotnilo konkrétny obraz. 🙂
Neviem sa rozhodnut medzi ‘nic’ a ‘cokolvek’.
Ak nebudem nestastna ak to nedostanem – t.j. uz teraz to nemam a som stastna – tak je to ‘nic’.
No zaroven mozem tym padom chciet cokolvek – lebo ked uz som aj tak stastna, je to bez tlaku obavy, ze to nedostanem – a to znie ako ta oukej vychodiskova pozicia.
Zaroven rozmyslat nad tym bol podobny bolehlav ako divat sa na tu animovanu ilustraciu baletky, ktoru viete zrakom nechat rotovat do oboch stran a viete to menit.
Presne. To „bez tlaku“, to je dôležité. Miesto úporného kŕčovania sa nechať veci diať sa ich prirodzeným tempom. Práve dnes som čítala tento obraz: sadíš semiačka a potom sa tak derieš dopredu, že poskáčeš po tých, čo už začali klíčiť, a dolámeš ich. 🙂
Ja som to vzala ako že „cesta je aspoň tak dôležitá ako cieľ“ – teda že niekedy stačí cítiť sa absolútne blažene na ceste za cieľom a ten cieľ už potom nie je až taký dôležitý a ak umriem meter-a-pol pred ním, aspoň som mala špás. 🙂 (Ale mozgové závity sa mi pri tom uvažovaní poriadne zavarili. 😛 )