Poznatok

Sabotujete svoje vlastné šťastie?

()

Mnoho ľudí zabáva svoje okolie rozprávaním o vlastných boliestkach a poníženiach, alebo rozprávajú zábavné historky o tom, ako kde niečo spackali. Existuje pre to aj terminus technicus: masochostická rovnováha.  🙂

Masochistická rovnováha vysvetľuje, prečo je niekedy našou zónou komfortu pocit nepohody, teda ne-komfortu.

Ako dieťa sme pochytili zvyklosti lásky a šťastia od našich rodičov. Ak sme sa naučili, že láska prichádza s vreskom a urážkami, tak potom ak máme vzťah, kde je „príliš veľa“ pokoja a ohľaduplnosti,  môže to  v nás vyvolať záchvaty nervozity a paniky. A tak sa môžeme sami pokúsiť nastoliť „masochistickú rovnováhu“ z detstva a sabotovať svoje šťastie hlúpymi ťahmi. V Elvíre: Smrť  bosorky tomu hovoríme, že keď mozog frčí prevažne na dráme a nijakú práve nezažíva, tak akúkoľvek maličkosť radostne nafúkne do dramatických rozmerov.

Jednoducho sa postará, aby sme cítili menej lásky, radosti a spokojnosti, ako by sme práve mohli.

To preto, že sme vyrástli s tým, že komfortne sa cítime len s určitou mierou šťastia.  Možno  80% šťastia na 20% bolesti, a lebo 50%  šťastia na 50%  bolesti, alebo dokonca 17% šťastia na 83% bolesti. A keď sa miera šťastia  zmení – trebárs aj keby sa zmenila smerom nahor – vypadávame zo zóny komfortu a začíname sa cítiť ohrození.

A aby sme to čo najrýchlejšie vrátili „späť do normálu“, urobíme niečo, čo vráti našu mieru šťastia do oblasti, na ktorú sme zvyknutí – do našej „masochistickej rovnováhy“.

No fajn… bezmozgové. Odteraz naveky?

🙂 Ale nie… Proste si  len potrebujeme priznať, že množstvo  z našich sebasabotujúcich ťahov má svoje korene v našom detstve alebo v nejakej traume, ktorú sme zažili neskôr  – trebárs už ako dospelí.

Nejaké situácie alebo výchova nám zapatlali našu optiku negatívnymi presvedčeniami. A keď si zašpiníte okuliare, čo urobíte?  No očistíte si ich…

Ale ako? Možno najjednoduchšia cesta spočíva v tom, že v tom hroznom, čo ste zažili, si vyhľadáte to pozitívne, čo vám to prinieslo alebo čo ste sa naučili. Premeníte bolesť na lekciu a lekciu na poznanie.

Preinterpretujete to, čo sa stalo, z nového uhla pohľadu.

Ako?

  1. Uvoľnite sa hlbokým dýchaním, kým sa nedostanete do meditatívneho stavu.
  2. Pripomeňte si svoje bolestivé okamihy.
  3. Položte si otázku „Čo by mohlo byť dobré v tejto situácii, čo by  som vedel vziať do  zvyšku svojho života  a premenil tým bolesť na prínos?“ Nájdite 5 takýchto možností, aby ste mohli svojej minulosti odpustiť túto situáciu, pretože vlastne do istej  miery bola vo váš prospech. Pozor: Nedefinujte si svoje prínosy ako „a napriek tomu som to ustál!“, pretože tým skĺznete do potešenia z negativity, ktorému sme  sa v Elvíre: Smrť bosorky tiež venovali!

Tým sa prenesiete zo stavu, kedy viníte minulosť za vašu bolesť, do stavu akceptovania toho, čo  sa stalo (z pozície Obete so pozície Spotrebiteľa). Ale ešte vás čaká jeden krok: prebrať zodpovednosť. Pozrieť sa na situáciu očami analytika  a pozerať, kde vaše vlastné správanie alebo reakcie mohli prispieť k tomu, že sa vyvinula, ako sa vyvinula.

Až vtedy dostávate šancu urobiť nabudúce niečo inak.

Ako zastaviť sabotovanie vlastného šťastia?

Krok 1: Keď nabudúce pocítite chuť zasa obnoviť masochistickú rovnováhu vo vašom živote, tak si povedzte:

„Nie som svoje minulé správanie. Nie som svoje minulé zlyhania. A  nie  som ani to, ako k čomu sa ku  mne iní v minulosti  správali. Som len to, čo si práve teraz myslím, že som. Som len to, čo práve teraz robím.“

Krok  2: Kde sami seba sabotujete? Ak v láske, tak si nájdite príklady sústavne šťastných párikov. Strávte s nimi toľko času, koľko sa len dá, aby ste postupne začali meniť svoju definíciu toho, koľko lásky je „normál“.

Ak sa sabotujete v kariére, trávte čas s úspešnými ľuďmi. Postarajte sa, aby ste okolo seba nemali len ľudí na podobnom stupni ako vy, ale aj niekoho, kto je o krôčik  pred vami, ako aj niekoho, kto to už evidentne zvládol.

Použite túto stratégiu  na všetky oblasti, kde sa prichytávate pri sebasabotáži. Čím viac príkladov lásky, úspechu a radosti budete zažívať, tým ochotnejšie sa posunie vaša úroveň toho,  čo vnímate ako svoj „normál“, a tým  pádom nebudete mať nutkanie obnovovať „masochistickú rovnováhu“.

Krok 3: Preberte tento koncept sebasabotovania a šťastia s blízkymi alebo priateľmi, ktorí sú takýmto debatám otvorení. Cieľom je hovoriť o tom, vysvetľovať to iným, pretože to, čo vlastné ústa povedia, vlastné ucho vďačnejšie vpustí do hlavy a vlastný mozog vďačnejšie prijme ako nový spôsob fungovania.

Krok 4: Preskúmajte, ktoré veci alebo situácie vo vás spúšťajú špirálu masochistickej rovnováhy, a zbavte sa ich v svojom živote.

Napríklad to môžu byť veci, ktoré vám pripomínajú vášho ex-partnera. Preč s nimi! Miesto toho si v priestore rozmiestnite veci, ktoré vám pripomínajú chvíľky vrcholného šťastia, radosti a spokojnosti. Takýmto „šťastným spúšťačom“ môžu byť napríklad fotografie, ktoré predstavujú vaše šťastné okamihy, alebo len obrázky z časopisov so šťastnými ľuďmi alebo miestami v prírode, čo vás napĺňajú nadšením.

a za krok 5 vďačíme Carlovi Jungovi 😉 . Ten veril, že náš život potrebuje mať zmysel a cieľ – a ak ho nemá,  začneme si ho nahrádzať drámami a vzrušením, pretože naším cieľom je cítiť sa nažive a mať okolo seba niečo pútavé a zaujímavé– aj keby to bola hneď aj dráma!

Takže logicky je naša sebasabotáž produktom toho, že nemáme za čím ísť. Východisko? Vytvoríme si niečo, za čím pôjdeme. 🙂

Napríklad ak z našich vzťahov robíme drámu, bude lepšie nájsť si nejaké vzrušujúce hobby alebo projekt, ktoré okamžite pohltí väčšiu časť našej nevyužívanej  pozornosti a postará sa nám o „vzrůšo“, ktoré tak veľmi potrebujeme.

U mňa je to napríklad učenie sa nových vecí a písanie o tom. Keď píšem, nemám  čas (ani chuť) vytvárať drámy, pretože ich vytváram v svojich príbehoch o iných ľuďoch (a vďaka spôsobu, akým píšem, ich tam doslova „prežívam“ bez toho, aby  nejako ovplyvnili reálnu mňa  🙂 ).

Tých 5 krokov vyššie som si takto „požičala“ od Karen Salmansohnovej. 🙂

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: