Dobrý večer Sun/Helar, ďakujem za knihu, aj za podpis a venovanie, vážim si to. Kniha je aj pre mňa nádherná. Má všetko, čo má dobrá kniha mať. Súhlasím so všetkými pochvalnými hodnoteniami, ktoré boli o nej povedané a napísané… 🙂 Je tam pekný a zaujímavý príbeh, napätie, humor, neha, láska, múdrosť, zamyslenie, tajomno, nie sú tam žiadne “hluché miesta”, dej je živý a strhujúci…
Neviem, či si môžem dovoliť vysloviť čo mi tam chýba – ale keď nás k tomu vyzývaš …tak – nechýba to tam, ale ja som romantik, tak trochu peknej prírody, slniečka, stromov, kvietkov… možno sa to tam vôbec nehodí, ospravedlňujem sa za trúfalosť – to len ja som asi tak trochu “postihnutá” lesom. Všade mi chýba. 🙂
Si ostrieľaný spisovateľ a kniha vôbec nevyzerá ako prvotina, je skvelá a rada si kúpim aj druhý diel. 🙂 Ešte raz vďaka.
Myšlenky na déšť, který zalije zahradu, přírodu a bouřku při které se mi dobře usíná a po které je vzduch čistší a lépe se mi dýchá. V nitru asi nějaké chmurné myšlenky, pobývání v negativitě kdy nevidím začátek očistného procesu. Naštěstí to teď není aktuální.
Krása a dokonalosť. Veľkolepé dielo živlov. Búrlivo vyzerajúce mračná z jemnučkej pary a pokojná hladina masy vody, mi pripomínajú, že nič nie je také hrozné ako vyzerá. Maják na móle je viditeľný/dostupný pre prichádzajúcich z mora, zo vzduchu aj zo zeme.
Z môjho života by som to prirovnala k svojmu postoju v stresovej situácii.
Milujem búrky, prečistia vzduch, ale aj dušu. U mňa sa to spája s rychlou
Strach, obavy čo príde ak to príde – pocity, ktoré prichádzali s momentálnou situáciou, ale už sa to začína meniť na pokojný prístav☀️, aj keď sa ešte niekedy tie mraky “ snažia vystrkovať rožky”.
U mňa sa to spája s rýchlou „akciou“ a výbuchom, keď už nemám iné riešenie, tak zahrmim ale ako rychlo som zahrmela tak rychlo sa uvoľní energia a potom som v klude. 😊 Takže maják prežije aj najhoršie
oci mi stiahla cervena strecha. Ochrana.
To, čo hore vyzerá tak hrozivo, ako odraz vo vode pôsobí pokojne… Tým, že sa voda hýbe a stále mení, nedovoľuje nám vidieť „hrozbu“ v plnej detailnosti. A my stojíme na pomedzí medzi pokojným a hrozivým a tvárime sa, že je všetko v pohode…
Kam sa pozrieš, taký obraz dostaneš, hoci realita sa tým nemení. 😕 Je otázka, kam sa pozerať. Či na to, čonás upokojuje, alebo na to, čo nám hrozí? Väčšiu pohodu asi máme s pohľadom upretým do vody… ale mraky tým ešte nezmiznú.
Ale možno len vidíme ohrozenie v niečom, čo nám je nové a cudzie a nezvyklé. Možno jediné ohrozenie je v našej hlave.