Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy z prvých dvoch dielov
série Voľný pád. Ďakujem Vám, že ste ich napísali, a Univerzu, že ma k nim nasmeroval.
Svojím spôsobom akoby mi pomohli upratať si v hlave rôzne informácie a
vedomosti, ktoré už pár rokov (nie zase tak veľa) zbieram, rozoberám,
skladám.. a snažím sa ich nejako zapracovať do svojho života,
postojov, názorov... Osobne mám ten problém, že všetko pitvám úplne
dopodrobna, potom sa v tom občas stratím a neviem, ako z toho celého
von. Prvá kniha pre mňa prestala byť iba čítaním niekde okolo strany
96, kde som si uvedomila, že prestávam čítať a začínam sa "učiť". Spomínaný
"poriadok v hlave" prináša praktické využívanie určitých princípov v
bežnom živote v situáciách podobných tým v knihe. Veľa vecí mi akosi
zapadlo do seba, v hlave mi to cvaklo a teória sa mení na prax. Veľmi
to v tomto období potrebujem, lebo niekedy mávam pocit pripomínajúci
názov Baričákovej knihy Minútu pred zbláznením :-)). Sekundu pred
zbláznením som sa rozhodla konečne si objednať Vaše knihy, po ktorých
som už dlhšiu dobu poškuľovala.. a urobila som veľmi dobre.
Píšem, lebo som to sľúbila, ale najmä preto, lebo to tak cítim. Ešte
som pod vplyvom poslednej kapitolky Nezastaneš na polceste. Pre mňa
veľmi sugestívny opis čohosi, čo živí nepoznajú a iba sa dohadujú..
akoby som tam bola, akoby som to ja sedela v tom člnku a s ľahkosťou
trpezlivo, bez zvedavosti čakala, aké to bude prepadnúť sa vodopádom..
Mágia tej chvíle a takéhoto záveru príbehu (nech už je konečný alebo
nie) ma fakt dostala.
Myšlenky na déšť, který zalije zahradu, přírodu a bouřku při které se mi dobře usíná a po které je vzduch čistší a lépe se mi dýchá. V nitru asi nějaké chmurné myšlenky, pobývání v negativitě kdy nevidím začátek očistného procesu. Naštěstí to teď není aktuální.
Krása a dokonalosť. Veľkolepé dielo živlov. Búrlivo vyzerajúce mračná z jemnučkej pary a pokojná hladina masy vody, mi pripomínajú, že nič nie je také hrozné ako vyzerá. Maják na móle je viditeľný/dostupný pre prichádzajúcich z mora, zo vzduchu aj zo zeme.
Z môjho života by som to prirovnala k svojmu postoju v stresovej situácii.
Milujem búrky, prečistia vzduch, ale aj dušu. U mňa sa to spája s rychlou
Strach, obavy čo príde ak to príde – pocity, ktoré prichádzali s momentálnou situáciou, ale už sa to začína meniť na pokojný prístav☀️, aj keď sa ešte niekedy tie mraky “ snažia vystrkovať rožky”.
U mňa sa to spája s rýchlou „akciou“ a výbuchom, keď už nemám iné riešenie, tak zahrmim ale ako rychlo som zahrmela tak rychlo sa uvoľní energia a potom som v klude. 😊 Takže maják prežije aj najhoršie
oci mi stiahla cervena strecha. Ochrana.
To, čo hore vyzerá tak hrozivo, ako odraz vo vode pôsobí pokojne… Tým, že sa voda hýbe a stále mení, nedovoľuje nám vidieť „hrozbu“ v plnej detailnosti. A my stojíme na pomedzí medzi pokojným a hrozivým a tvárime sa, že je všetko v pohode…
Kam sa pozrieš, taký obraz dostaneš, hoci realita sa tým nemení. 😕 Je otázka, kam sa pozerať. Či na to, čonás upokojuje, alebo na to, čo nám hrozí? Väčšiu pohodu asi máme s pohľadom upretým do vody… ale mraky tým ešte nezmiznú.
Ale možno len vidíme ohrozenie v niečom, čo nám je nové a cudzie a nezvyklé. Možno jediné ohrozenie je v našej hlave.