Dobrý večer Sun/Helar, ďakujem za knihu, aj za podpis a venovanie, vážim si to. Kniha je aj pre mňa nádherná. Má všetko, čo má dobrá kniha mať. Súhlasím so všetkými pochvalnými hodnoteniami, ktoré boli o nej povedané a napísané… 🙂 Je tam pekný a zaujímavý príbeh, napätie, humor, neha, láska, múdrosť, zamyslenie, tajomno, nie sú tam žiadne “hluché miesta”, dej je živý a strhujúci…
Neviem, či si môžem dovoliť vysloviť čo mi tam chýba – ale keď nás k tomu vyzývaš …tak – nechýba to tam, ale ja som romantik, tak trochu peknej prírody, slniečka, stromov, kvietkov… možno sa to tam vôbec nehodí, ospravedlňujem sa za trúfalosť – to len ja som asi tak trochu “postihnutá” lesom. Všade mi chýba. 🙂
Si ostrieľaný spisovateľ a kniha vôbec nevyzerá ako prvotina, je skvelá a rada si kúpim aj druhý diel. 🙂 Ešte raz vďaka.
Nádherný obrázok, mám z neho veľmi dobrý pocit. Tam je doma. A tu mám tenisky. Na nich ani tak nezáleží.
Topánky neviditeľnosti…
Odraz svojho “malého” JA.
Kde som? Na kraji bazéna – alebo v ňom? Čo som? Svoje topánky, tá „hmota“ na mne, alebo svoj odraz vo vode?
Keby som bola ten odraz vo vode – čo by to bolo? A prečo to vidno len vo vode? Prečo „v hmote“ tam ničoho niet?
A kto by to videl? Len ja – alebo aj všetci ostatní?
Je to tak, že keby sme všetci pozerali do vody, videli by sme „skutočné ja“ seba i tých druhých – ale kým pozeráme len na hmotu, vidíme len prázdne čaptuchy, o ktoré nik nestojí?
A nestojí o ne naozaj nikto?
Neviem, čo som, a neviem, čo sama pred sebou skrývam. Ale viem jedno – nie som to, čo všetci ostatní vidia, kým sa pozerajú len na moje topánky. 😉
Mne to evokuje slobodu a voľnosť. Odpútanie sa od zeme.