Dobrý večer Sun/Helar, ďakujem za knihu, aj za podpis a venovanie, vážim si to. Kniha je aj pre mňa nádherná. Má všetko, čo má dobrá kniha mať. Súhlasím so všetkými pochvalnými hodnoteniami, ktoré boli o nej povedané a napísané… 🙂 Je tam pekný a zaujímavý príbeh, napätie, humor, neha, láska, múdrosť, zamyslenie, tajomno, nie sú tam žiadne “hluché miesta”, dej je živý a strhujúci…
Neviem, či si môžem dovoliť vysloviť čo mi tam chýba – ale keď nás k tomu vyzývaš …tak – nechýba to tam, ale ja som romantik, tak trochu peknej prírody, slniečka, stromov, kvietkov… možno sa to tam vôbec nehodí, ospravedlňujem sa za trúfalosť – to len ja som asi tak trochu “postihnutá” lesom. Všade mi chýba. 🙂
Si ostrieľaný spisovateľ a kniha vôbec nevyzerá ako prvotina, je skvelá a rada si kúpim aj druhý diel. 🙂 Ešte raz vďaka.
Obrázok vnímam ako každodenné prelínanie dňa a noci.
Ráno prejdem na stranu svetla, zážitkov a večer sa vraciam viac do seba a snívania.
Prelinanie realit.
Vnimam, ako je rebrik postaveny aj v druhom obraze a tychto rebrikov je mnozstvo z jednej aj druhej strany. Asociuje mi to nekonecno, vsetko sa deje teraz, spomienky na minulost i buducnost su len teraz a tiez ine paralelne svety, svety, ktore som si vysnivala a ktore dalej snivam a oni snivaju mna, ktore ani nevnimam, ale rebrikmi mam k nim pristup.
Ktore z toho je „realita“? Asi len vsetko dokopy, vsetky tie nekonecne obrazy, ktore z obrazku len tusim. Kazdy jeden obraz je len utrzok, maly zlomok reality, ktory si v danej chvili uvedomujem.
Ten stary muz v kazdom obraze – nikam sa neponahla, na vsetko je dost casu, akoby mal dadhlad nad tym vsetkym a chapal, ze jeho hlavna uloha v kazdom obraze je POZOROVAT. Len tak si jednoducho vyjst na prechadzku a uzivat si to.
Vo mne ten obraz evokuje namaľovaný obraz. Kulisy. Divadlo. V tom otvore sú ozajstné farby. Vyzerá byť živý. Vlastne je tam tieň rebríka. Sú to kulisy. Ako sa dostať von? Alebo sme iba maľby na plátne?