Cvičenia

Sobota s intuíciou: Rebrík

5
(4)

Dnes máme obrázok, ktorý by mal automaticky rozprúdiť fantáziu:

Ako na vás vplýva – pochmúrne alebo plný nádeje? Kde v živote máte podobnú cituáciu, že by ste potrebovali rebrík do inej reality? Čo by bolo na druhej strane – ako by vyzerala, čo by sa tam dialo, kto by ste boli a ako by ste sa cítili? Kto by boli ľudia okolo vás? Čo by sa tam zmenilo oproti tejto realite?

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hlasov: 4

Hodnoťte ako prví!

4 názory na “Sobota s intuíciou: Rebrík”

  1. Obrázok vnímam ako každodenné prelínanie dňa a noci.
    Ráno prejdem na stranu svetla, zážitkov a večer sa vraciam viac do seba a snívania.

  2. Prelinanie realit.
    Vnimam, ako je rebrik postaveny aj v druhom obraze a tychto rebrikov je mnozstvo z jednej aj druhej strany. Asociuje mi to nekonecno, vsetko sa deje teraz, spomienky na minulost i buducnost su len teraz a tiez ine paralelne svety, svety, ktore som si vysnivala a ktore dalej snivam a oni snivaju mna, ktore ani nevnimam, ale rebrikmi mam k nim pristup.
    Ktore z toho je „realita“? Asi len vsetko dokopy, vsetky tie nekonecne obrazy, ktore z obrazku len tusim. Kazdy jeden obraz je len utrzok, maly zlomok reality, ktory si v danej chvili uvedomujem.

    1. Ten stary muz v kazdom obraze – nikam sa neponahla, na vsetko je dost casu, akoby mal dadhlad nad tym vsetkym a chapal, ze jeho hlavna uloha v kazdom obraze je POZOROVAT. Len tak si jednoducho vyjst na prechadzku a uzivat si to.

  3. Vo mne ten obraz evokuje namaľovaný obraz. Kulisy. Divadlo. V tom otvore sú ozajstné farby. Vyzerá byť živý. Vlastne je tam tieň rebríka. Sú to kulisy. Ako sa dostať von? Alebo sme iba maľby na plátne?

Napísať odpoveď pre kvietok Zrušiť odpoveď

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: