Poznatok

Ste skutočne šťastní vo vašom živote? Časť 2

()

Včera sme začali s tým, že niekedy cítime akúsi podprahovú nespokojnosť s naším životom. Dostali sme aj domácu úlohu: napísať, čo chceme dosiahnuť a či sa po tom budeme cítiť šťastnejšie. Už včera som tušila, kam to asi smeruje, a s istou obavou som čakala na pokračovanie, či mi  prinesie potrebnú odpoveď.

Neprinieslo – ale to neznačí, že ju neprinesie vám… Každý chceme niečo iné. 🙂

Takže dnes sa trochu bližšie pozrieme na šťastie. V podstate všetko, čo v živote robíme, je zamerané na to, aby sme dosiahli šťastie. Keď sa spýtate rodiča, čo by si prial pre svoje dieťa, najčastejšie sa dopočujete „aby bolo šťastné“. A keď sa spýtate dospievajúcich, čo potrebujú k dokonalému šťastiu, tak sa najčastejšie dozviete, že peniaze a perfektného partnera.

Nuž,  tak tie peniaze… Kedysi, keď ste mali milión, boli ste na tom vynikajúco. Dnes, keď máte milión, ste „lepšia stredná vrstva“. A ukážkoví partneri? Keď už ich dostatočne poukazujete a „okukajú sa“, potrebujete ich vymeniť za menej výbehové modely.

Existuje čosi ako hedonická adaptácia – dostanete niečo, po čom ste túžili, ale po pár dňoch to zovšednie a zaradíte to do svojho „normálu“ – a potrebujete zasa niečo „mimoriadne“, aby ste boli „šťastní“.
Keď odhliadneme od týchto dvoch, často počujete, že dobrých priateľov, zaujímavé dovolenky, dobrú prácu… Ale existuje čosi ako hedonická adaptácia – dostanete niečo, po čom ste túžili,  potom sa z toho úžasne vytešujete – tak dva dni. V lepšom prípade dva týždne. A potom nastúpi hedonická adaptácia  a začnete to považovať za svoj nový „normál“. Ale kde zostalo šťastie? Šťastie sa znova presunie niekam do budúcnosti ako ten cieľ v nedostižne, za ktorým sa treba hnať…

A teraz STOP. Zopakujme si to: cieľ v nedostižne. A čo majú ciele „v nedostižne“ spoločné? Že sú nedostižné, teda nedosiahnuteľné. Takže kde je vaše šťastie? Stále ten centimeter mimo vášho dosahu? Za najbližším rohom? Možno už zajtra?

Srikumar Rao tomu hovorí, že sme práve padli do pasce chybnej predstavy o tom, čo šťastie je. Miesto toho, aby sme si uvedomili,  že šťastie je náš vnútorný pocit, ktorý môžeme vyprodukovať nezávisle od okolností, tak ho zavesíme na nejaký cieľ v budúcnosti – a urobíme ho podmienečným. Ale pritom zabudneme, že naša psychika je nastavená na vnímanie rozdielu oproti predchádzajúcim 5 minútam, nie na vytešovanie sa z niečoho, čo sme dosiahli pred rokom.

Skúste sa pozrieť spätne na to, čo ste dosiahli pred rokom, pred dvoma, pred piatimi rokmi. Čo z toho ešte stále beriete ako zdroj hlbokého pocitu šťastia – a čo beriete dnes už ako samozrejmosť? Ako podmienku pre to, aby ste sa pohli ďalej?

Už keď sa rodíme, rodíme sa s vnútorným pocitom šťastia. Je to naše základné nastavenie. V posledných dňoch som niekde počula, že skúste vziať bábätku fľašku. Celkom zlostne sa rozreve a hlasno protestuje, ale v tom okamihu, ako mu fľašku vrátite, zasa sa spokojne smeje a je šťastné. To preto, že šťastie je jeho „základné továrenské nastavenie“ 😉 . (A takto fungujú aj poniektorí dospelí – ak neveríte, len im skúste vziať fľašku 😛 .)

Teraz si možno pomyslíte, že ale ak šťastie je naše „továrenské nastavenie“, tak prečo ho necítime? Prečo sa cítime, akoby nám život šiel miestami poriadne na nervy?

To preto, že celý život sme sa učili byť nešťastní. Bolo do nás vovychovávané, že „šťastie“ je niekde „mimo“ a my ho potrebujeme „dosahovať“ – a na to potrebujeme predvádzať správania, ktoré od nás okolie očakáva alebo potrebuje. Preto nás obdarilo predstavou, že potrebujeme niečo dostať alebo niečo urobiť, aby sme boli niekto. Napríklad potrebujeme dostať veľa peňazí, aby sme mohli cestovať na exotické miesta, aby sme boli šťastní. Potrebujeme si nájsť partnera a byť vo vzťahu, aby sme mali sex, kedy potrebujeme, aby sme mohli byť šťastní. Potrebujeme mať kačaciu pusu, aby sme boli viditeľní, aby sme boli šťastní. Aby sme boli konečne niekto.

Ale skúste nebyť niekto – skúste byť nikto… 🙂 Už rozumiete?

Takže máme predstavu „ak – tak potom“… lenže tá je nesprávna. Šťastie necítime, pretože máme. Šťastie cítime, pretože cítime. 🙂

Pozrime sa na to: zosobášili ste sa, pretože ste si od toho sľubovali šťastie. Zistíte, že šťastie sa nedostavilo, alebo sa po chvíli vytratilo. Čo si poviete? Že ste si zjavne vybrali nesprávneho partnera – takže potrebujete z manželstva vyviaznuť s čo najmenej odretými ušami a nájsť si toho správneho partnera.

Takto žijeme svoje životy: predpokladáme, že keď niečo dostaneme, budeme šťastní, potom to dostaneme, zistíme, že nie sme šťastní, pomyslíme si, že sme žiadali o nesprávnu vec a tak beháme  po svete a hľadáme tú správnu vec, ktorú máme chcieť. Tým sa dostávame do šľapacieho kola a každý nový pokus nás viac a viac vyčerpáva.

Keď sme sa narodili do tohto života, nenarodili sme sa preto, aby sme sa za niečím naháňali. Ten pocit šťastia, ktorý hľadáme, si vieme vnútorne  vytvoriť sami. Presne tie isté chemické látky, ktoré do organizmu vypustí zjedenie obrovskej tabličky čokolády, vypustí do organizmu aj jednoduchý úsmev a uvoľnenie sa – a navyše po ňom nestlstnete.

Aj náš život – taký, aký sa práve poskladal – by bol dokonalý… keby sme sa nesnažili za každú cenu zavrhnúť a potlačiť niektoré jeho aspekty. To, že náš život je už dnes dokonalý, však neznamená, že nemáme chcieť v ňom nič iné… Len keď to chceme, tak nie preto, že si od toho sľubujeme nejaký iluzórny pocit „šťastia“, ale preto, že to je naša osobná cesta a chceme sa na nej realizovať. Nechceme „dosiahnuť a ukazovať“, ale „robiť a cítiť sa pritom dobre“.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

1 názor na “Ste skutočne šťastní vo vašom živote? Časť 2”

Napísať odpoveď pre nadan Zrušiť odpoveď

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: