Doteraz sme sa venovali fyzickému priestoru okolo nás. Dosť dlho sme si ho upravovali na to, aby podvedomie pochopilo, že chceme niečo meniť… Teraz sa poďme pozrieť na to, čo v nás zodpovedá za to, že sa nám doteraz nepodarilo dosiahnuť lásku svojho života!
Nedávno som uverejnila článok o tom, že v živote máme pozitívne a negatívne prúdy. A aby to nebolo len také „teoretické“, ideme sa pozrieť na to, prečo sa nám nedarí zhmotniť to, čo si tak veľmi prajeme. Správne: niekde mimo dohľadu v nás pôsobí negatívny prúd. A ako? Je to nesmierne zákerné…
Keď nedostaneš, čo potrebuješ
Normálna radosť zo života, nekomplikovaného, takého, aký práve je, je naše základné nastavenie. Rodíme sa s ním. Je to náš „pozitívny prúd“ – naše „potešenie z dobrého“. Niečo chceme, vezmeme si to, tešíme sa z toho a sme hepi. 🙂 Chceme lásku, očakávame, že nás budú milovať, považujeme sa za láskyhodných… a ono to nastane. Pozitívny prúd. 🙂
Ale v živote sú aj veci, ktoré sa nevydaria. Niečo chceme – ale to niečo je nerealistické a tak to nedostaneme. Sme dieťa, nevieme nič o tom, že nie všetko je človeku dostupné; vieme len, že sme niečo chceli a nedostali. Obvykle dostaneme. Prečo nie tentokrát?
A v hlave sa nám okamžite rozbehne množstvo možných odpovedí:
- nie som dosť dobrý na to, aby som to dostal
- nemám šťastie
- niekto iný mi závidel (z tejto interpretácie sa rodí „len nedať najavo, že o niečo stojím!“)
- je to asi trest za niečo, čo som urobil
- nepočúval som, čo mi predpovedali iní
- nebral som ohľady na mienku svojho múdrejšieho a schopnejšieho okolia
- … (doplňte vlastné).
Ako vzniká naše potešenie z negativity
Lenže nedostať to, čo chce, je pre dieťa dosť veľká trauma. Nemieni sa cítiť traumatizované, nemieni byť obeťou, ale okamžite začne bojovať za to, aby si zoči-voči pohaneniu a prehre aspoň zachovalo tvár… Nedostal som? Nevadí! Pozrite, ako viem žiť aj bez toho! Niekto o mňa nestojí? Veď ja som to vedel! Pozrite, ako viem dobre predvídať! Som bez peňazí? Nevadí! Peniaze kazia charakter a takto aspoň zostanem dobrý človek! Odmietaš ma? Nevadí! Pozri, ako dokážem žiť bez toho, aby ma ľudia mali radi!
Mechanizmus je stále rovnaký – aby sme otupili bolesť z toho, že nemáme to, čo chceme, tak si nájdeme niečo pozitívne na tom, že nám to bolo upreté… a tak sa naše potešenie zo života v podvedomí spojí s potešením zo zlého, z prehry. Vtedy, keď sa nám dejú príkoria, máme potešenie z toho, ako sme ich predvídali a ako sa vieme cítiť dobre aj napriek príkoriam. Čo si tým zhmotňujeme? Viac príkorí, aby sme sa mohli častejšie „cítiť dobre aj napriek príkoriam“!
Keď sa nám v živote dlhodobo nedarí niečo si pritiahnuť napriek tomu, že zdanlivo robíme všetko správne, je načase pozrieť sa, kde sa nám podarilo napojiť potešenie zo zlého na našu základnú radosť zo života. Pretože ak sa spoja, tak potešenie zo zlého prepisuje pôvodnú radosť zo života a po čase už zažívame potešenie len vtedy, keď musíme čeliť zlému.
Naprogramovali sme sa na nedostatok, pretože sme sa identifikovali s tým, kto tú nepriazeň osudu prežil a dal to.
Celé zle. 🙁
Ako fungujeme z potešenia z negativity
A prečo spájame negativitu s potešením? Je to jednoduché: ako ľudia nedokážeme žiť bez potešenia, pretože Život je to isté čo Potešenie. A tak si buď na negativite nájdeme niečo potešujúce (ako to spomínané „a napriek tomu som to dal“), alebo v nej nevidíme nič potešujúce, ale v skrytku nám robí dobre dostávať iných do situácií, kedy sa cítia ešte biednejšie ako my. To sú tie superkritické hlasy ku všetkému, čo chcete urobiť, ktoré dostávate z prostredia – a neskôr od svojho vnútorného monológu, lebo ich z prostredia prevzal. To sú všetky tie „prosím ťa, a kto by teba mohol už len mať rád?“ (pretože si príliš vysoký, príliš nízky, príliš chudý, príliš tlstý, príliš blond, príliš čiernovlasý, …).
Problém je, že keď sa potešenie začne spájať s deštruktivitou, nemôžeme sa deštruktivity vzdať. To by bolo ako vzdať sa života. A tak sa úzkostlivo držíme oboch (túžba po partnerovi a strach z partnera, lebo by som mu mohol nebyť dosť dobrý) a tak sa bojíme oboch. Podvedome vysielme dva signály – „chceme“ a „nechceme“. No a pretože priorita pre podvedomie je ochrániť nás pred utrpením, tak sa bude viac orientovať podľa toho „nechceme“ a bude sabotovať všetky priaznivé situácie, len aby sa, prepánajána, na nás nejaký ten partner nenalepil!
V takomto prípade potrebujeme uvedomiť si, že náš súčasný stav (neschopnosť nájsť si partnera alebo vôbec vnímať niekoho ako potenciálneho partnera) je len výsledok nášho doterajšieho vnútorného stavu – a teda je len dočasná. To už jej uberá na hrôze – nedokázali sme to s týmto nastavením, tak sa poďme pozrieť na to, kde:
- máme napojenú radosť zo života na nejaký negatívny prúd, a
- čo leží pod tým negatívnym prúdom.
Výhoda totiž je, že nijaký negatívny prúd nemusíme „odstraňovať“ ani „nahrádzať niečím iným“. Pod negativitou je VŽDY pozitívny prúd radosti zo života a s ňou spojených presvedčení, ktorý sme my nejakým naším nevhodným presvedčením/zážitkom/zovšeobecnením obmedzili a vytvorili sme mu úzke hrdlo, ktoré teraz bolí.
Štyri kroky, ako von zo začarovaného kruhu potešenia z negativity:
- Odhaľujte, akceptujte a pozorujte svoje vlastné negatívne postoje.
- Keď sa pri nejakom negatívnom prejave prichytíte, rozoberte si svoje vlastné pocity a úmysel za týmto prejavom. Vo väčšine prípadov zistíte, že negatívny prejav vám vyhovuje, že vám niečo poskytuje, že vám napĺňa nejakú potrebu (najčastejšie potrebu roly, ktorú ste pre seba v živote vytvorili a s ktorou sa dnes identifikujete) a že sa ho nechcete vzdať.
- A teraz si veľmi otvorene a úprimne rozoberte všetky dopady vášho negatívneho potešenia. Nezabudnite na žiadnu maličkosť, na žiadny vedľajší dopad. Nedovoľte si pocity viny alebo zlyhania: že ho máte, je FAKT – a fakty obvykle neodídu len preto, že pred nimi zatvoríme oči alebo sa za ne hanbíme. Ak je to FAKT, musíme to ošetriť – a tým, ako sa pritom cítime, sa môžeme zapodievať až potom… ak nám to ešte bude trhať žily.
V tejto etape si potrebujeme začať uvedomovať, ako sa vzťah k nám odráža do vzťahu k iným. Nemôžeme zosmiešňovať a znevažovať iných bez toho, aby sme zosmiešnili a znevážili aj sami seba. A keď sami sebe hovoríme škaredé veci o sebe, nutne ich budeme hovoriť (alebo inak naznačovať) aj iným o nich. Akí sme vnútri, taký svet okolo seba skladáme. Ak napríklad neznášame sami seba, navonok sa to prejaví ako neschopnosť milovať iných, ba dokonca ako nutkanie zhadzovať ich! - Keď už vnímate svoje vlastné správanie v jeho širokých dopadoch, posilnili ste tým svoju ochotu zmeniť ho. Naformulujte si (v meditácii alebo hocijakým iným spôsobom, ktorý je vám prirodzený), ako chcete v budúcnosti reagovať. Odpovedzte si na otázku: „Ako môžem žiť svoj život bez roly, ktorej som sa doteraz držal? Ako by som sa správal? Aký pocit by som mal?“ Buďte pritom dôslední. Naformulujte jasne, čo nefunguje, prečo to dnes nefunguje, a že mienite fungovať po novom.
Takto to vyzerá smiešne, ale proces vnútornej transformácie je vlastne dvojfázový: v prvej fáze sa začínate vidieť v správnom svetle a celej vašej dysfunkcionalite (a nejaká tam zaručene bude, inak by ste toto nečítali 😉 ), v druhej ochota zmeniť sa vedie k tomu, že sa vám začne meniť vnútorná identita a budete reagovať z celkom nových východísk… Ale o tom až nabudúce, kedy si povieme o tom, ako si v sebe nosíme „každého“ a „všetkých“ a ako ich môžeme využiť na to, aby sme sa zbavili našich negatívnych potešení.
Zatiaľ aspoň dve domáce úlohy:
- Zistite, kde sa vám potešenie naviazalo na nejaký negatívny prejav. Skúste to napísať pre iných; takto sa nám vzájomne pootvárajú oči pre oveľa viac negatívnych potešení, než si na prvý pohľad vieme predstaviť!
-
Skúste si svoje najvýraznejšie „negatívne potešenie“ vziať do špecifického druhu meditácie. V tejto meditácii sa rozdelíte na tri osoby: jedna budete vy, meditujúci pozorovateľ, studený mozog, umožňujúci zvyšným dvom porozprávať sa. Druhá bude to ukričané, ubolené a nevraživé malé dieťa vo vás, ktoré si vytvorilo nefunkčné negatívne potešenie, a tretia bude čosi ako vaše Vyššie Ja, to najmúdrejšie vo vás, ktoré vidí veci zhovievavo, vo vzájomných súvislostiach a s láskou. Ukážku takejto meditácie som už uverejnila tu.
No a nabudúce pohovoríme o našom kritickom súdnom tribunále a ako ho zneužiť na náš pokrok k spokojnosti. 😛