Jeden citát z Bashara, ktorý vysvetľuje nielen channelovanie, ale aj to, prečo niekto channeluje draky a iný mimozemšťanov:
„Nenájdeš našu vibráciu, ak už na niektorej svojej rovine nie si vyladený na túto frekvenciu. A vyladenie na frekvenciu mimozemských bytostí znamená, že si urobil nejaké rozhodnutia vedome vnímať viac a dostať sa do kontaktu s bytosťami, ktorým hovoríš mimozemšťania, už v tomto živote.“ — Bashar cez Darryla Anku
To, čo si z citátu vieme vybrať:
- channelujeme to, na čo sme už aspoň čiastočne vyladení („nakalibrovaní“)
To, čo channelujeme a čo nemá telo (teda nie je to „človek/zviera/vec“), nemá ani podobu. Je to len pocit. Tomu pocitu my dodávame isté atribúty a potom s ním narábame tak, ako keby bol skutočne forma, čo sme mu prisúdili.
No a ak to má aj iné atribúty a niekedy ich prejaví, otrasie to našou dôverou. Potom veľa závisí od toho, ako sa zachováme.
Ak to stlačíme a obmedzíme späť na podobu nášho obrazu, obmedzujeme to a prestávame sa učiť.
Ak sa pokúsime našu definíciu rozšíriť tak, aby zahrnula aj tie nové atribúty, učíme sa, rastieme, spájame sa s väčšou časťou tej energie a naše spojenie silnie. Prechádza k nám viac a presnejších vhľadov.
Z mojej skúsenosti: Pre mňa to z nejakého dôvodu neplatilo. Netúžila so po anjeloch, ba ani po „spojencoch“ castanedovského typu. Ale potom som videla nejaký americký horor, ktorý vo mne vyvolal pocit „ale toto bolo predsa celkom inak“, a keď som šla spať (dnes tomu hovorím „do snívania“), tak som snívala, ako to bolo. Zrejme som počas toho snívania kontaktovala nejakú energiu, o ktorú som nestála a neverila v jej existenciu, pretože odrazu sa mi anjeli začali natískať do života – napriek mojim hlasným protestom, zubom a pazúrom.
A potom v ňom zostali. 🙂
Píšem to takto preto, aby ste si uvedomili, že to vylaďovanie sa na inú energiu nemusí prebiehať vždy vedome. 🙂