Úvahy

Akceptuj a prijímaj obvyklú nepohodu – ale zo správnych dôvodov

()

Nepohoda je istá forma bolesti, ale nie je to hlboká bolesť – je to len niečo plytké. Je to pocit, ktorý sa  dostavuje, keď vystúpite zo svojej zóny komfortu. Napríklad predstava cvičiť prináša množstvu ľudí pocit nepohody –  a tak to nerobia. Rovnako prináša nepohodu pojedanie špenátu či kelu. A rovnako meditovanie, sústreďovanie sa  na ťažkú úlohu či odmietnuť niečo niekomu inému. Samozrejme, toto všetko  sú len príklady, pretože rôzni ľudia cítia nepohodu pri  rôznych veciach a činnostiach, ale na ilustráciu to  stačí.

Potrebujeme však porozumieť, že väčšina „nepohody“ nám pomáha dorásť do svojho najlepšieho ja. Mnohí z nás však vyrastali v rodinách, kde rodičia urobili všetko pre to, aby sme mali krásne a pohodové detstvo, že sme si podvedome vytvorili presvedčenie, že nepohoda je niečo nežiadúce a že ju v živote nepotrebujeme a nechceme mať. A odvtedy pred ňou sústavne utekáme. Problém  je v tom, že ak pred nepohodou utekáme,  tak sa automaticky obmedzujeme len na tie  činnosti a príležitosti, ktoré ležia v našej zóne komfortu… A pretože naša zóna komfortu je relatívne malá, prepasieme väčšinu tých najlepších a najpovznášajúcejších životných skúseností a zavrzneme v cykle bezmocnosti.

Ako funguje taká zóna komfortu? Vezmime si ten príklad diéty a cvičenia:

  1. Stravujeme sa vecami, ktoré v nás vyvolávajú  pocit „pohody“, často nezdravými. Z toho sa nám vytvorí zvyk a zvyky sú  „pohoda“, pretože tam vopred poznáme rozhodovanie a výsledky – a to sa cíti dobre.
  2. Potom sa nám zhorší zdravie, pretože  jeme nezdravé veci a cvičenie sa nám spája s nepohodou, takže sa miesto toho venujeme naďalej  pojedaniu pohodlných (lebo obvyklých) nezdravých vecí a pozeraniu telky (trebárs aj športu, ale v telke  😉  ).
  3. Ale potom aj „byť nezdravý“ sa stáva „nepohodou“, takže sa snažíme zmierniť svoj pocit nepohody tým, že pojedáme ešte viac pohodového, hoci  celkom nezdravého jedla – prehlbujeme náš zvyk, utiekame sa k nemu ako k „bezpečnému  prostrediu“. V podstate sa tým rozptyľujeme, aby  sme nemuseli čeliť nepohodovej realite nášho nepohodu cítiaceho tela. Naša nepohoda sa tým ešte prehĺbi, pretože sa začne obmedzovať aj počet dovtedy „pohodových“ aktivítv našej  zóne komfortu, ktorým sa dnes ešte vieme venovať…  Miesto niekdajšej prechádzky si už trúfame len na viac sedenia pred  telkou a octovými hranolkami a zmrzlinou, pretože nás už ani nohy nenesú.
  4. A miesto toho, aby  sme sa cítili pohodovejšie, tak sa náš pocit nepohody zväčšuje. 🙂

Prekvapivo už akceptovanie maličkej nepohody každý deň a postupne to zvyšovať (pretože včerajšia nepohoda už je súčasťou našej dnešnej  zóny komfortu) dokáže vyriešiť väčšinu našich bežných problémov a urobiť nás spokojnejšími, šťastnejšími, zdravšími  a pružnejšími, teda aj sebavedomejšími. Je to súčasť  života – čeliť nepohode, poučiť sa z nej a priebežne sa meniť a rásť na tom, čo sme už prekonali.

Takže keď sa nájdete zalezení   do izolácie a nedokážete nájsť svoju cestu  von z temnoty, pripomeňte si húsenku a jej zámotok – to miesto, kde húsenke rastú krídla. Len preto, že dnešok nie je pohodový a stresuje vás, neznamená  to, že zajtrajšok nebude nádherný… Len sa k nemu potrebujete dopracovať!

Spracované s použitím úvahy Marca Chernoffa.

Ako sa vám páči článok?

Pre vyhodnotenie zakliknite počet hviezdičiek.

Priemerné hodnotenie / 5. Počet hlasov:

Hodnoťte ako prví!

Pridaj komentár

Sú veci medzi nebom a zemou... a volajú sa "nekopírovať". :-)
%d blogerom sa páči toto: