„Je skutočne dôležité, aby ste v mladosti žili v prostredí bez strachu. Väčšina z nás, ako dospievame, dostávame aj strach: bojíme sa života, bojíme sa straty zamestnania, bojíme sa tradícií, bojíme sa, čo povedia susedia či čo urobí partner.“ — Jiddu Krishnamurti
Predpokladám, že strach je naša reakcia na spoločenské programovanie, na snahu urobiť z nás „zapadajúceho človeka“. Ak nezapadneme, budeme pripravení o výhody, o kopec dobrých vecí, budeme vytlačení na kraj spoločnosti… ale spoločnosť nie je veľmi tolerantná, pretože ona potrebuje, aby sa ľudia navzájom podobali, aby s nimi mohla narábať ako s „masou“.
Zamyslite sa: čo všetko v dnešnom živote k tomu smeruje? Výchova v škole? Módne trendy? Idolizácia spoločnosti? Prv, ako človek dostane odvahu odlišovať sa, musí si prejsť bolestivou etapou snáh podobať sa (Maslowova pyramída potrieb). Na jednej strane toto začlenenie sa potrebujeme, pretože inak by sme chodili po svete a brali si, čo nás napadne, a robili, čo nás napadne – bez ohľadu na dopady na tých druhých.
Na druhej strane, v tomto procese začlenenia sa v rôznej miere strácame to, čo z nás robí individuality – prichádzame o časť svojej intuície („s kým sa to rozprávaš, keď tu nikto nie je? nie si cvok?“) i o časť našej kreativity („toto ukáž niekomu inému, až keď už budeš maľovať/písať ako ten svetoznámy XY“). A rozhodne prichádzame o odvahu byť iní.
Kde ste takto prišli o svoju odvahu odlišovať sa a prejavovať sa bez obmedzovania vy?