Bolesť vzniká nie samotnou udalosťou, ale tým, čo si o udalosti povieme – aký príbeh si o nej začneme rozprávať:
„Myšlienka je len myšlienka až do okamihu, kedy sa na ňu naviaže nejaká emócia. Potom sa stáva radostnou, bolestnou alebo ani jedným. Keď sa vynorí myšlienka o minulej bolesti, nedovoľte, aby sa na ňu naviazala emócia. Vedome myslite na niečo dobré, čo z toho vzišlo, alebo aspoň cíťte hlbokú vďačnosť za to, že dnes, v súčasnosti, sa nemusíte s ničím podobným vysporadúvať. Je to za vami. Buďte vďační za tú slobodu. Spočiatku môže byť drsné oddeliť tieto pocity, ale časom je to ľahšie a ľahšie.“ — Doe Zantamata
Takže si uvedomujte svoje emócie a reagujte, ak sa začnú zdvíhať tie zlé. Nedovoľte si pustiť emócie z reťaze. Keď sa začnú uberať smerom, kde ich mať nechcete, tak ich jemne, nenásilne presmerujte.