Pre mňa je séria Elvíra paralelný vesmír.
Séria Elvíra bola iná ako Voľný pád, veľmi osobná. Sú tu dve paralely s mojím životom - hlavná postava Zuza a jej spackaný život a Elvíra.
Ako človek, ktorý stretol v živote niekoho takého, ako Elvíra, žil s ním, a čím dlhšie s ním žil a spoznával ho, tým viac zisťoval, že ho vlastne vôbec nepozná; obdivujem vašu schopnosť pretaviť zjav takého človeka do slov.
Ja sama mám problém, čo i len sčasti charakterizovať človeka, ktorý sa vlastne charakterizovať nedá, pretože jeho správanie nezapadá do žiadnej "škatuľky" a je vysoko nepravdepodobné u človeka s jeho statusom a v jeho veku. Ale aj preto, že sú "veci", ktoré keď pomenujete, akoby strácajú na sile, význame. U vás nie.
V celom texte badať vašu schopnosť pomenovať nepomenovateľné, sprostredkovať nesprostredkovateľné (osobitne téma zo Zálesnej do Bratislavy veľmi rezonovala, je to krásne a výstižne podaná alegória, jedna z tém, ktorú často s mojou Elvírou riešime a ktorej som lepšie porozumela aj vďaka tejto alegórii).
Podobne ako Zuzafristakova, som v "neriešiteľnej" životnej situácii, ubitá ako pes, prišla k "Elvíre" (akurát táto je mužského pohlavia 😉), a tiež ma dotyčný veľmi podobne "učil" a začali sa diať "divy". Mala som zimomriavky, jednak z mne dôverne známych stavov, aké zažívala Zuza, v ktorých som sa veľakrát našla, ale najmä zo situácií a dialógov s Elvírou, takmer úplne identických s tými, aké som zažila aj ja s týmto dotyčným, koľko spoločných myšlienok s ním, najmä Elvíry ale aj Zuzy. Vymenovanie všetkého, čo je až k neuvereniu podobné, by zabralo veľmi veľa miesta, a moja recenzia je už tak dosť dlhá, takže to som vypustila.
Táto séria ovplyvnila aj moje zmýšľanie o dotyčnom a vzťahu s ním, napr. som bola frustrovaná z obrovského vekového rozdielu medzi nami, vďaka ktorému je prakticky nemožné pre nás sa začleniť do spoločnosti. Oči sa mi otvorili až pri Elvírinej vete : stará múdra bosorka musí byť najprv stará. Nuž, za "divy" sa platí, a v tomto prípade vekom. Vždy lepšie, ako dušou😁.
Samozrejme, okrem "ezoteriky v praxi" je to aj hodnotné literárne dielo, napínavé, veľmi dobre vykreslenie prostredia aj psychiky postáv a opäť aj návykovosť, t.j. nemožnosť sa od knihy odtrhnúť, ak sa čo i len trochu dá čítať.
Ten dotyčný človek, ktorého prirovnávam ku Elvíre, je zrakovo postihnutý a veľmi by uvítal formu audiokníh (ja by som sa zase potešila klasickej papierovej). Alebo mu celú sériu jednoducho prečítam, lebo je už veľmi zvedavý😁
Ďakujem Helar, séria Elvíra je majstrovské dielo "praktickej ezoteriky" a som nesmierne rada, že som mala možnosť ju prečítať. Verím, že vaša tvorba bude mať pokračovanie (uskromnila som sa, nemusí mať ani vydavateľa, to pokračovanie stačí 😉).
Realita je reálna z môjho pohľadu, mojich reakcií, skúsenosti ak by bol niekto iný stelesnený do môjho tela, tak jeho príbeh by bol iný .
Ale čím si byť istí ?
Svojimi pocitmi ? Reakciami tela?
Veľmi rada by som si prečítala aj iné názory a pohľady, ďakujem .🌼
Pre mna je realita to, co existuje bez ohladu na pozorovatela (energia); a aj to, co vnimam (co uz je moja interpretacia, teda vlastna ‘realita’).
Napriklad taka bolest je pre mna sakra realna, aj ked mozno v skutocnosti nejestvuje – ked spim, neboli ma.
Niekde sme tu diskutovali priklad ‘vidim zltu stolicku’. Nieco tam je (energia), ale nemusi to byt nevyhnutne zlte, ani stolicka. ‘Zlta stolicka’ je moja interpretacia reality. Zaroven viem, ze zrovna tato moja vnimana realita sa zda byt zdielana, lebo skusenost je, ze vacsina ludi by tento predmet nazvali zltou stolickou. (Takze som si pomerne ista, ze ked sa zajtra zobudim, bude to v realite, s ktorou som oboznamena, lebo je natolko zdielana.)
Sranda je, ze co ja vidim ako zlte, niektori vidia ako bezove alebo zelene. Moja skusenost je, ze rozni ludia vidia farby rozne, a okrem toho, kde je este zlta a kde uz zelena, ze hej.
Je to realne (pre mna), aj ked je to skreslene filtrami mojho vnimania.
Cim menej filtrov, tym lepsie vnimam toho podstatu.
A aj ja sa tesim na ine pohlady.
Ja som svoj postreh pridala tu: https://www.belangelo.sk/blog/realita-je-osobna-a-je-produktom-nasej-mysle/