Rada by som sa s Vami podelila o svoje dojmy z prvých dvoch dielov
série Voľný pád. Ďakujem Vám, že ste ich napísali, a Univerzu, že ma k nim nasmeroval.
Svojím spôsobom akoby mi pomohli upratať si v hlave rôzne informácie a
vedomosti, ktoré už pár rokov (nie zase tak veľa) zbieram, rozoberám,
skladám.. a snažím sa ich nejako zapracovať do svojho života,
postojov, názorov... Osobne mám ten problém, že všetko pitvám úplne
dopodrobna, potom sa v tom občas stratím a neviem, ako z toho celého
von. Prvá kniha pre mňa prestala byť iba čítaním niekde okolo strany
96, kde som si uvedomila, že prestávam čítať a začínam sa "učiť". Spomínaný
"poriadok v hlave" prináša praktické využívanie určitých princípov v
bežnom živote v situáciách podobných tým v knihe. Veľa vecí mi akosi
zapadlo do seba, v hlave mi to cvaklo a teória sa mení na prax. Veľmi
to v tomto období potrebujem, lebo niekedy mávam pocit pripomínajúci
názov Baričákovej knihy Minútu pred zbláznením :-)). Sekundu pred
zbláznením som sa rozhodla konečne si objednať Vaše knihy, po ktorých
som už dlhšiu dobu poškuľovala.. a urobila som veľmi dobre.
Píšem, lebo som to sľúbila, ale najmä preto, lebo to tak cítim. Ešte
som pod vplyvom poslednej kapitolky Nezastaneš na polceste. Pre mňa
veľmi sugestívny opis čohosi, čo živí nepoznajú a iba sa dohadujú..
akoby som tam bola, akoby som to ja sedela v tom člnku a s ľahkosťou
trpezlivo, bez zvedavosti čakala, aké to bude prepadnúť sa vodopádom..
Mágia tej chvíle a takéhoto záveru príbehu (nech už je konečný alebo
nie) ma fakt dostala.
Čo tak vystúpiť z konfortnej zóny?
Čaká Ťa tam naozaj niečo lepšie ?
Prečo ten strach a obavy ?
Čo je potrebné zmeniť, aby to bolo iné ?
Že nevieš ?
Aj to príde.
A čo ak nie ?
Pod, vykroc do zivota, slnko prehrieva..som vdacna za chlapa, ktory ma vie vytrhnut, z takeho kaktusoveho rezortu, do ktoreho sa niekedy sama viem krasne zavriet..
Mne to pripomina Castanedu (podobny obal mala jedna jeho kniha) a dva svety – platno, na ktore sa premieta; a svet, ktory existuje nezavisle na tom platne a platno je jeho sucastou.
Pro mne je výrázný potok, který propojuje ty dva odlišné pohledy na svět, je jako ukazatel podle kterého můžete jít tam i zpět.
Som obraz alebo som v obraze? Akokolvel ma život vedie, stale som to ja a ja vytváram tennobraz do ktorého vkrocim, svojou myšlienkou a vybráciou. Ja som môj život.
Kde je zem pustá, obloha je plná. Kde je zem plná, obloha je pustá.
Nedostatok podnetov presmerováva našu pozornosť inam. Priveľa podnetov drží našu pozornosť v zajatí.
Ale všetko je jeden veľký svet.
Neboj sa vykročiť, prekroč svoj tieň a otvor sa, svet vonku je nádherný