„Som to, čo si myslím o tebe v tom okamihu, kedy si to o tebe myslím. Je jedno, či to popieram alebo nie – jednoducho to tak je: som to, čo si myslím o tebe v tom okamihu, kedy si to o tebe myslím.
Napríklad: „Ty si taký krutý!“ Cítite to? Aké kruté je odo mňa ukazovať ti niečo, čo nie si pripravený vidieť! Alebo… čo pre teba nemusí byť pravda.
Z pozície koho práve hovorím? Spomínate si na tie tri pozície? Moja, tvoja a pozícia Univerza (alebo Boha či akokoľvek inak si to chcete nazvať).
A ak sa práve venujem posudzovaniu teba, nevenujem sa tomu, aby som pozrel na seba… a tak na sebe nepopracujem.
Takže poďme využiť všetky tieto posudzovania v náš prospech. Spochybnime ich a vráťme ich späť k sebe. Ja som to, čo si myslím o tebe v tom okamihu, kedy si to o tebe myslím.“ — Byron Katie
Preto sa hovorí, že niekto iný je naším zrkadlom – pretože to, čo v ňom vnímame, musíme mať schopnosť vnímať – a teda sme sa s tým už museli niekedy v našom živote stretnúť. Museli sme to zažiť. Buď u seba – alebo u niekoho iného. A tak nám naše vnímanie tohto človeka zrkadlí náš zážitok z minulosti.
Aktualna tema…tak idem obratit pozornost inam…uvidim ako tato hra dopadne
Vriem vriem…raz dva tri rekapitulacia…
Siel Siel Duchon…a je to.
🙂 To ja mám dobrý džob. Ak sa venujem posudzovaniu iných, tak si práve na seba zarábam. 😛 (Keby len potom tie posudky nebolo treba písať! 👿 )
..a mi to připomnělo článek z tohoto týdne na eprakone – svet hojnosti a nedostatku, či spíš ten plamenný projev, kluka chápu i v tom razantním, protože ty dvě věci se tak mohly projevit díky emocím toho kluka. Anebo, jak říká Elvíra slabší energie emoce se nabalí na silnější energii slova.
jsem to popletla, větu řekla Zuza a místo energie mluvila o vibraci
🙂