Spievaj, ako keby nikto nepočúval, miluj, ako keby ťa nikdy neporanili, tancuj, ako keby sa nikto neprizeral, a ži, akoby to bol Raj na Zemi… Mark Twain...
Tak ako zvyšné dva diely, mala aj Čierna mágia pri svojom vzniku svoje sudičky, ktoré mi pomáhali dostať príbeh do dnešnej podoby. Ďakujem Martinke Kováčovej, Jarke Hribikovej-Bertolasi a Zuzke Sliackej, že celým procesom písania prešli so mnou a kde mohli, poradili a usmernili. Bez nich by bola knižka len slabým odvarom. A súčasne ďakujem všetkým vám, ktorí...
Pod stromami som na snehu objavila čosi čierne. Bolo ešte prítmie, nevidela som dobre, ale zdalo sa mi, že sa to nepatrne hýbe. Odložila som lopatu a vykročila som do záveja....
Keď som vyšla z pošty, Marcel na mňa nečakal. Neviem, prečo som si myslela, že to bude tentokrát iné. Ešte že som sa ho vopred pýtala, čo má na pláne! Boli dve miesta, kde som ho mohla nájsť – v staničnom bufete alebo v krčme U Martina....
01 Studený dotyk smrti Read More »
Milo sa ozval okolo desiatej, že chce ísť za Marcelom do nemocnice a či by som nešla s ním. Najprv som sa zľakla, že ma ide zasa z prehnanej starostlivosti vodiť po nejakých doktoroch, ale vycítil moje výhrady a povedal len, že potrebuje urobiť rozhodnutie, či Marcela bude aj naďalej zamestnávať alebo nie – a...
Domov sme sa vrátili s tromi autami. Ja som sa viezla s Milom v jeho tereňáku, za nami skackala novučičká biela dodávka a za ňou zelená Audina. To nám Milov kamarát a jeho pracovník pomáhali dostať dodávku k penziónu. Milo ich zaviedol do reštaurácie, nakŕmil ich, potom sa zašili v kancelárii a...
03 Čo nás drží v starých príbehoch? Read More »
Musela som spať pridlho; znova som mala nočnú moru. Stála som na bridlicovej planine, suchej a prašnej. Zem pod nohami bola sypká a drobivá a trochu klzká. Kde-tu spomedzi kamenčia rašili nedomrlé zelené byliny, odolnejšie než všetky príkoria, ktoré si na ne tá planina vymyslela....
04 Ticho pred búrkou Read More »
Ako som sa vracala okolo reštaurácie, vystriehol si ma Oliver. “Janka, môžem na chvíľku?”...
05 Cit pre budúcnosť Read More »
Oliver ma odchytil na chodbe pred reštauráciou. “Musím ťa varovať… Prezradil som, že na tancovačku pôjdem s tebou, a baby sú na teba poriadne nabrúsené.”...
Povysávala som obe poschodia hosťovského krídla. S chyžnými som sa už nebavila. Keď niečo odo mňa potrebovali, vyhovela som im, ale viac ako pracovné záležitosti sme nepreberali....
07 Znamenie Satana Read More »
“To je… to je…” zalapala Anka po vzduchu. “V mojom hoteli?! Takéto niečo?!” Milova tvár nadobudla krvavopurpurový nádych a láskavé oči sa premenili na vulkány. “Tak to je priveľa! Kto si to trúfol?!”...
08 Ohavná ľudská zloba Read More »
“Ňuso! Ňuso!” Rozbehla som sa za kocúrom, ale plaché zviera predo mnou v panike unikalo a žalostne mraučalo. Nevedela som si pomôcť sama. Vbehla som do domu a utekala som do kancelárie....
Milo ešte nespal. Okamžite sa na SMSku ozval, že len skočí do gatí a už je pri nás. Odniesla som Riovi večeru. Keď som pred neho kládla tanier a príbor, všimol si obväz na mojej ruke....
10 Dvaja kohúti na jednom smetisku Read More »
Kým som bola v práčovni, prišiel za mnou Milo. “Pozerali sme sa s Ankou na tie veci, čo si vytiahla na internete o flowboardingu, a rozhodli sme sa, že ideme do toho. Bude to mastná investícia, ale viem si predstaviť, že to ešte dlho bude atrakcia nielen pre hostí, ale aj...
Milo nás vysadil pred krčmou U Martina. Znútra sa už ozývala nejaká moderná hudba. Žanna vravela, že bude dídžej i lokálna skupina z Jána. Zatiaľ to vyzeralo na toho dídžeja. Dúfam, že tá lokálna skupina nebude dychovka, pomyslela som si zlomyseľne....
12 Cézar a jeho ženské Read More »
Rio sa chechtal ako blázon; mal problém udržať sa na hladkej ceste. Bolo mi dobre. “Počkaj, počkaj, ono to pokračovalo!” vyhŕkla som potešene. “Soňa do toho zamontovala ešte aj Žannu.”...
13 Dusivý dotyk smrti Read More »
Ponárala som sa čoraz hlbšie do tmy. Telo som dávno prestala cítiť, ba ani zima mi nebola… Bola som už len unavená a chcelo sa mi spať....
Počúvala som, ako hodiny na stene tikajú. Keď sa do toho zamiešal nový zvuk z dosky stola, pozrela som nadol. Podo mnou sa objavila kvapka a už k nej pribudla ďalšia. Uvedomila som si, že mi znova tečú slzy....
Rio zamkol kongresku a strčil si kľúč do vrecka. Bola som uťahaná ako mača. Najprv sme sa len tak posúvali, potom Rio zvýšil tempo a znížil tlak. Musela som sa náramne sústreďovať, aby som vedela, čo urobiť… Ku koncu som bola taká vyčerpaná, že som sa párkrát potkla a spadla som a Rio usúdil, že...
16 Horúci dotyk smrti Read More »
Izba vyhorela celá, ale statiku budovy to, našťastie, nenarušilo. Po požiarnikoch prišla polícia. Vyšetrili, čo sa vyšetriť dalo. Skonštatovali podpaľačstvo, ale mali problém označiť páchateľa. Penzión bol zatvorený a boli sme v ňom len my traja – všetci v tej istej miestnosti, takže nemal kto požiar založiť....
Až sa jedného dňa potknem o archanjela Jofiela, schytá takú po papuli, až ho prekotí. Ale zatiaľ nebolo ‘jedného dňa’ a tak som len nasprostasto klipkala očami a snažila sa neobliať horúcim vínom. Kolieska v mozgu zaberali na plný výkon. Čo sa robí v takýchto prípadoch?...
18 Dejú sa čudné veci Read More »
Na obed nastúpil Oliver. Prišiel autom a cestou do penziónu vyzdvihol v dedine Soňu. Zrejme mu porozprávala o našom rozhovore, pretože prišiel pomerne skleslý. Potešilo ma to; dostala som nádej, že sa ospravedlní za svoj výstup a veci sa dajú do poriadku....
19 “Upáľte bosorku!” Read More »
“Bola za mnou Soňa. Prihovárala sa za Olivera,” povedal Milo. O pálení bosoriek sme sa už nerozprávali. Prišli policajti, ktorých zavolala Anka, keď pochopila, čo chcú dedinčania urobiť....
20 Posledná výstraha Read More »
Od honu na bosorku uplynuli tri dni. Bolo to príjemné obdobie, kedy sme my so Žannou doobeda pracovali s pani Vagašicovou a jej priateľkami, poobede sa presúvali k bazénu, o tretej nastupoval Rio a v kongreske sa zdokonaľovali v spoločenských tancoch a podvečer končili znova pri bazéne a v zimnej záhrade. Počasie im prialo –...
21 …a potom prišla smrť Read More »
‘Ahoj, Milka…’ Dve slová stačili na to, aby ma preniesli o pol roka späť v čase do celkom iného života… Znova som bola Milka Géczová, ktorá práve nachytala svoju životnú lásku so spustenými nohavicami s inou ženou. Ležala som v hale nášho bytu a šla som si vydáviť dušu z tela, až mi z toho...
22 Keď sa to rúca, nechaj to spadnúť Read More »
“Som rád, že ťa vidím,...
23 Žiadne nové šance Read More »
Zbehla som do kancelárie. Nikde nikoho nebolo. Kým bol penzión bez hostí, nemusela Žanna sedieť na recepcii a Anka sa zrejme už tiež pobrala domov. Opatrne som nahliadla do kancelárie. Aj tá bola prázdna....
A zasa húkajúce sirény, policajné autá a vyšetrovatelia. Tentokrát navyše aj záchranka....
Božiu päsť som odložila späť do skrine. Chvíľku som ešte sedela v hale na zemi a pokúšala sa hrať so Šmajchlíkom, ale moje huňaté klbko si už vôbec nepamätalo, že ma pozná, a tak bolo prehnane opatrné a skrývalo sa predo mnou po kútoch. Potom som si spomenula na Mira, ako dole čaká, až budem hotová...
Od odchodu Mikiho a Roliho prešlo niečo vyše týždňa. Pani Vagašicová a jej priateľky sa vrátili z Bešeňovej, len čo si polícia odviedla Ľubu, a lekcie tanca a vizážistiky pokračovali. Nakoniec im Rio začal ukazovať niečo ako jógu a po večeroch spolu so Žannou, Milom a mnou robili tieňový box. Bavili sme sa, ako už dávno...