Všade naokolo horelo. Plamene pohlcovali drevenú dedinu dom po dome. Počula som výkriky a stony ľudí, ktorých oheň spaľoval zaživa. A videla som siluety ľudí, čo sa prebíjali cez plamene....
Sedela som na posteli a chvela sa ako osika. Vedľa mňa sa posadil Noro. Nevyzeral rozospato; vyzeral znepokojene. “Zasa zlý sen?” spýtal sa a privinul si ma. Ešte som sa celá triasla. Vedomie, že to bol len sen, mu neubralo nič z jeho hrôzy. Ten pocit, kedy si uvedomíte, že nastal koniec, že nemáte východisko...
Na helpdesku panoval, ako obvykle, chaos. Chalani sedeli za počítačmi, slúchadlá na ušiach a riešili problémy zákazníkov s naším softvérom. Mali sme chronický podstav. Hoci bolo leto a dovolenky a dalo sa očakávať, že aj zákazníci budú menej kupovať a menej experimentovať, telefonáty šli v jednom kuse....
02 Skáčem cez vlastný tieň Read More »
Skočila som do ľahkých letných šiat s potlačou kvietkov a zopla som si vlasy do chvosta. Kým som ukladala do plážovej tašky fľašku vína a koláčiky, čo Noro doobeda napiekol, on nasypal Šmajchlíkovi zásobu granuliek. Mokošove grilovačky sa ťahali vždy až do noci, a tak nech má Šmajchlík čo žerkať, kým my budeme opekať....
Deň nádherne ubiehal. Kúpali sme sa, opaľovali sme sa, popíjali sme, maškrtili sme Mokošove grilovance, hrali sme karty a mali sme sa dobre. Aďo Končok sa po chvíli celkom presťahoval k nám a za ním sa dotiahol aj Rudo Sliva; obaja ukázali, že sa dokážu ukážkovo odviazať, len čo sa...
Pomaly som sa vnárala hlbšie a hlbšie do spánku. Len čo som sa dôkladne uvoľnila, začala som si intenzívne pripomínať svoj dračí sen. Mala som v pláne snívať ho znova. Ešte pred zaspatím som si urobila vietnamskou masťou na čele v mieste, kde ma v sne trafila harpúna, malú chladivú bodku. Bude mi po celý...
Vypleštila som oči. “To myslíš vážne? Noro, kto by už len mne chcel urobiť zle? Jedine ak Ľuba – a tá je pod zámkom!” Prisadol si ku mne a skúmal poranené miesta. Vyzeral vrcholne nespokojný. “Zavolám Roliho, nech príde a pozrie sa na to.”...
Zaskočilo ma to. “Nerozumiem… Myslela som, že Noro bol zamilovaný do Kristíny! Sám mi to tvrdil.” Mokoš sa usmial: “Ešte raz: Noro si myslel, že je zamilovaný do Kristíny. A potom zistil, čo znamená ‘zamilovať sa’.”...
“To nie je pravda!” vykríkla som. “Vidíš? Keď ťa niečo v tebe núti, aby si protestovala a opravovala názor niekoho iného, spadla si práve do posudzovania. Nedokážeš pozorovať skutočný beh sveta, potrebuješ ho...
08 Dvere s nápisom ‘Východ’ Read More »
Zaspávala som a ešte narýchlo som si pripomínala, na čo nesmiem zabudnúť. Keď som bola naposledy drakom, spozorovala som, že chlapík s harpúnou bol mokrý. Zrejme sa predtým namočil v studni a to mu pomohlo preniknúť cez môj ochranný val z plameňov – a zabiť ma....
Zahla som za roh a už som bola takmer pri dverách helpdesku, keď tu som za sebou na chodbe začula volanie: “Milka! Milka!” Hlas mi prichodil známy, ale nevynorila sa mi pri ňom tvár. Prekvapene som sa obzrela. Po chodbe za mnou utekala Kristína Mokešová....
Cestou domov som si trochu poslzila. Bolo mi úzko z toho, aká zmena sa s Mikim udiala… Vždy ma ochraňoval, vždy sa o mňa staral – a dnes so mnou vyrazil dvere. Ešte včera by som nebola nič podobné považovala za možné....
Cvakol zámok na dverách. Vrátil sa Noro. Ešte stále sme sa so Šmajchlíkom skrývali za stolom. Chvíľku už nič do stola neudrelo, ale ešte kde-tu zahrkotal riad. Opatrne som vysunula hlavu k dverám:...
“Ako to myslíš – spracovávať?” “Veď som ti rozprávala, čo robili so mnou… a s ostatnými Norovými žiakmi… Proste sa rozhodli, že si ťa prispôsobia. Budú ti navodzovať situácie, ktoré z teba vytrasú všetku individualitu.”...
Zložil ma na posteľ, ľahol si ku mne a mocne ma objal. “Hovor so mnou, Milka… Keď my dvaja prestaneme spolu hovoriť, prehrali sme! Som tvoj muž. Som tu na to, aby si mi dôverovala.”...
Kým došiel Aďo, stihla som sa upokojiť i najesť. Život s Norom ma naučil prijímať zjavné nemožnosti ako fakty, tak som sa ani nerozčúlila nad tým, že som bola na dvoch miestach súčasne… Kým ja som držala Šmajchlíka na rukách a hýbala som sa, tá druhá Milka...
Čelom som narazila do steny a potom to ‘hrklo’. Prikázala som svojim očiam a ušiam ísť na terasu – a odrazu som sa pohybovala po chodbe mokešovskej vilky!...
Zacítila som slabý závan vzduchu. Obzrela som sa. Na balvane nado mnou sedel starík. Mal prekrížené nohy, biele vlasy a vráskavú, dobrotivú tvár. “Kto si?” spýtala som sa ho....
17 Len iná tvár reality Read More »
“Ak to je skutočne Kristína, bude ťažké jej čokoľvek dokázať,” ozval sa Aďo zamyslene. “Okrem toho ma pletie, ako mohla vedieť o našom včerajšom stretnutí.”...
Už tri dni som Nora nevidela. Nemusela som sa oňho báť – bol v poriadku. Kým som bola v práci, býval doma, nakŕmil Šmajchlíka, vyčistil mačací záchodík, vyniesol smeti, niekedy navaril a dal jedlo do chladničky, ale než som sa vrátila z práce domov, bol už preč a vracal sa až vtedy, keď som ja už...
Nohy sa podo mnou podlomili. Zviezla som sa na zem. Sedela som tam, nevedela som chytiť dych a srdce mi vynechávalo. Noro a to dievča sa pobrali preč. Ešte zamával ostatným chlapom, počula som, ako za nimi pokrikujú žičlivé komentáre, Noro ju majetnícky objal okolo pása, ona sa doňho zavesila a potom boli preč....
20 Neobnažuj pravdu, keď duje ľadový vietor Read More »
“Zajtra sa pôjdem dať vypísať lekárovi, aby som sa mohla vrátiť do roboty,” povedala som Norovi. Obrátil sa ku mne. Slnko dopadalo cez mreže zábradlia na balkóne a vyrábalo mu na tvári väzenské pruhy. Sivobelasé oči v opálenej tvári vyzerali ešte svetlejšie a prenikavejšie....
Doma som zavolala Mirovi. “Miro, chcem ťa o niečo poprosiť.” “Samozrejme, Milka. Ako sa máte? Viete už, kedy sa vrátite?”...
Premenila som sa na robota. Stála som v hale, pozerala na svoju ruku v Božej pästi a celkom jasne som si uvedomovala, že len čo sa dostaví bolesť a zlosť a rozhorčenie, začnem ich zhmotňovať – potečie krv. Božia päsť musela z ruky dole, ak som nechcela rozpútať masaker....