„Bojovník prijíma svoj osud, nech už by bol akýkoľvek, a akceptuje ho v absolútnej pokore.“ — Carlos Castaneda...
Ďakujem Martinke Kováčovej a Zuzke Sliackej za to, že čítali a radili, keď som sa nevedela rozhodnúť, alebo keď v knihe bolo treba písať pasáže, na ktoré som si až tak netrúfala… Ďakujem, že mi pomohli aj s výberom obálky a nestratili dôveru v to, že zo známych osôb a viac-menej predvídateľného deja dokážem ešte...
Vonku zvýsklo dieťa. Nebol to príjemný zvuk; niečo vo mne, hlboko pod povrchom, sa pohlo. Nebolelo to, ale vyvolalo to vo mne istú opatrnosť – ako keby to, čo by mohlo vyliezť na svetlo božie, vôbec nestálo za to....
Jedného dňa napíšem o démonoch minulosti knihu. Bude mať dve časti – ako sa prejavujú a čo s nimi. Ale najprv musím na to prísť. Zatiaľ ešte len skúmam tie prejavy – a akosi sa mi nepáčia....
01 Démoni minulosti Read More »
Cestou k Inke Vagašicovej som začala nenápadne vyzvedať, čo Noro od Mokoša chcel. „Sľúbil som, že mu budem podávať správy o tom, ako sa ti darí dostať do starých koľají,“ priznal bez hanby. „Mokoš si robil starosti, keď sme ťa tak narýchlo previezli späť do Bratislavy, či to na teba nebude priveľa.“...
02 Návrat protivníka Read More »
Prišiel taxík. Kým Kristína a Renča nasadali, nastavovala Inka bezpečnostné zariadenie. „Naozaj nechceš s nami niekam medzi ľudí? Ak Noro bude meškať, bude ti zima,“ starostila sa....
03 Zbavený mužnosti Read More »
Večer sme si doniesli oboch kocúrov domov. Keď sme ich u veterinárky vyzdvihli, nechtiac som sa rozplakala, v takom zúboženom stave Šmajchlík bol! Kožúšok mal splihnutý, jazýček mu visel z papuľky, jedno očko mal zatvorené a druhé otváral len tak napoly… Veterinárka ma ubezpečila, že to je len dobiehajúca narkóza a že sa potrebuje len...
„Milka! Moja najdrahšia chyžná!“ zahlaholil Rio a hrnul sa ku mne s otvorenou náručou. Jemu v pätách sa valili Roli a Miki a len ten posledný bol triezvy. „To ste kadiaľ išli? Cez staničnú putiku?“ rozosmiala som sa....
05 Zázrak začína, kde končí komentár Read More »
„Milka? Tu Mokoš. Máš dnes nejaké povinnosti?“ „Ani nie,“ odvetila som prekvapene....
Kolená mi vypovedali službu. Miro priskočil a podoprel ma. „Čo.. čo… Počkaj, dám ťa na hlasno,“ zahabkala som....
Zmätene som omaciavala paplón, či som naozaj doma… Vnútorne som sa ešte stále vznášala na hranici vodopádu, zízala na mesiac a čosi ťažké a čierne a ďaleko mocnejšie ako ja ma nezadržateľne ťahalo nadol....
Zalapala som po vzduchu. Dav sa za ňou zavrel a tak som si nebola istá, či som sa náhodou nepomýlila. Bez veľkého ohliadania som vbehla do vozovky. Zaškrípali brzdy,...
09 Nekonečný fraktál Read More »
V nemocnici bolo všetko po starom. Noro ležal ako škrupinka bez obsahu, stále rovnako bledý ako tá plachta, len prestal mať takú prepadnutú tvár. Vyzeral, že už-už otvorí oči… Ale nech som sedela a zízala, koľko som len chcela, ruka v mojej dlani zostávala mľandravá a chladná. Mala som problém nezložiť si hlavu na jeho plece a nenariekať všetkým na očiach....
Už bolo neskoro večer, keď som dostala správu od Mokoša. Mailom mi poslal obrázok brehu rieky s vŕbou siahajúcou až na hladinu vody. ‚Tu sa stretneme, až pôjdeš spať‘‚ dopísal. Nevedela som si dosť dobre predstaviť, čo odo mňa očakáva, ale povedala som si, že ak mi dôveruje, že to zvládnem, tak to jednoducho zvládnem....
11 Nájdem ťa aj na konci sveta Read More »
Zdvihla som sa a šla som priložiť do krbu. Deň bol pekný a teplý, ale večery bývali ešte chladné a navyše som mala rada vôňu horiaceho dreva, takže sme krb využívali denne. Noro sa rozvaľoval na sedačke, nohu v sadre vyloženú na nízkom stolíku a s pivom v ruke vyzeral dobreže nie fotrovito. Zaškerila som sa naňho....
12 Ticho v oku búrky Read More »
„Idem do obchodu kúpiť vajcia a rezance,“ oznámila som Norovi, ako som prechádzala cez obývačku. „Chceš ešte niečo?“ Stál vedľa krbu a pod nohami mal rozbité hodiny, čo obvykle stáli na krbovej rímse. Vyzeral namosúrený....
Večer som bola unavená. Na sušiaku na terase som mala ešte rozloženú čerstvo vypratú bielizeň, ale keďže mala byť pokojná noc, nechala som ju tam s tým, že ju pozbieram ráno. Ráno som musela počkať,...
14 Čo pripustíš, to ťa ovládne Read More »
Noro sa v kúpeľni sprchoval. Počúvala som, ako si niečo pobzukuje – tak ticho, že som nevedela zistiť, čo. Vôňa kávy a čaju v kuchyni, zvuk vody v sprche a Norov hlas,...
15 „Si moja a nič ti nepomôže!“ Read More »
Keď Juráš zmizol, vypovedali mi nervy. Rumázgala som na podlahe ako malé decko, držala sa zúfalo Machytkovej a vykríkala som, že treba zavolať políciu… Machytková rýchlo skontrolovala, či mi Juráš neublížil, našla fľašku brandy a vnútila do mňa pohárik....
16 Kto víchor seje… Read More »
Vytiahla som spomedzi epied gauča kuchynský nôž, čo som si tam ukryla pre každý prípad, uložila som ho k ostatným Norovým nožom a ešte raz som si prešla obývačku. Musela som na chvíľku otvoriť okno, aby sa z nej vytratil pach cudzích ľudí… Všetko vyzeralo ako obvykle: normálne, pokojné a útulné....
17 Nitky sa zbiehajú Read More »
„Baby, ste pripravené?“ spýtal sa Miki naposledy. Tiesnili sme sa v jeho aute pred budovou eskortného servisu Beauty Smart, pre ktorý pracovala Mirova Monika. Keď sme sa deň...
18 Porazená vlastnými zbraňami Read More »
Policajti eskortovali Moniku pred budovu. Bol to ťah ‚naoko‘, dobrý iba na to, aby ju ešte viac zdiskreditoval pred tými, ktorí by mohli cítiť túžbu podržať ju. To zariadil Aďo; policajti dostali jej osobné údaje...
19 Vôľa a schopnosť Read More »
Z Riovho zmiznutia sa vykľul totálny rébus. Dopadlo to ako vtedy, keď bol Noro v kóme – Mokoš i ostatní sa ho pokúšali lokalizovať, ale bezúspešne. Nedokázali zachytiť jeho energiu....
20 Záhadné zmiznutie Read More »
Toto ráno bolo nejaké iné. Vonku už svietilo slnko, počula som štebotať vtáky a nebo bolo vysoké, belasé, bez jediného obláčika… a napriek tomu ma prepadol pocit márnosti, ako keby som bola práve prehrala. Ako keby som bola niečo stratila – ibaže som netušila, čo....
Odrazu sme hovorili všetci, jeden cez druhého. Padali námietky, argumentovalo sa, ale nech sme to rozoberali, ako sme to rozoberali, výsledok zostával stále rovnaký – keďže sa Miki nevrátil, asi to nedokázal....
22 Za hranicou reality Read More »
Len čo sme prekročili späť hranicu našej reality, vtiahlo ma to do tela. Zobudila som sa na posteli, mačky mi hriali nohy a vedľa mňa sa pomaly posadil Noro. Zažala som nočnú lampu. V jej svetle vyzeral nesmierne uveličene....
Nebolo mi dobre. Sedela som na posteli a túžila som znova počuť tú Norovu pieseň, ale súčasne som vedela, že v živote o tom nebudem môcť s ním hovoriť, ak nechcem, aby sa to dozvedel aj Mokoš… Mokoš prikázal, že nesmieme...
Ešte sme sedeli okolo stola, keď mi zazvonil mobil. Volali od brány. „Máme tu chlapíka, čo je celkom bez seba a dobýja sa nasilu za vami, slečna Géczová! Vraj nejaký Oliver.“...
25 Zrážka s Peklom Read More »
Ocitla som sa vedľa Nora v našej obývačke. Sedel na gauči, mierne sa usmieval a pri uchu mal mobil. „Už sme späť,“ zahlásil. „Do pol hodiny u nás. A nezabudnite na Kristínu.“...
26 Posledná križovatka Read More »
Trochu mi hvízdalo v ušiach, ale inak som sa cítila dobre, ako už dávno nie: spokojná a uvoľnená. Sledovala som, ako Noro ide k dverám. Zvonku som počula hovor; chalani, Mokoš i Kristína dorazili takmer súčasne a počula som, ako vzrušene komentujú, že Kristína má so sebou Luciu…...
27 Všetko alebo nič Read More »
Cítila som sa podivne ľahká a ľahostajná. Kamkoľvek som sa pozrela, videla som len svetlo, oranžovo-ružové, zlatisté a teplé. V ňom sa hadili prúžky priesvitného dymu, vytvárali rôzne obrazce, vírili a križovali sa...
28 Sen si a na sen sa obrátiš Read More »