Krok vpred 14-1: A kam odtiaľto?
Nikdy to nekončí....
Mnohí z nás boli v minulosti naprogramovaní na predstavu, že všetci ostatní a všetko ostatné je v našom živote prvoradé...
Často sa stáva, že ľudia okolo nás – hlavne tí, čo sú na nás nejakým spôsobom závislí – nechcú, aby sme sa zmenili a žili po novom....
Tento kariérny krok je spočiatku hodne desivý, pretože si vyžaduje vykročiť do neznáma....
Denne spíme približne 8 hodín, pracujeme ďalších 8 hodín a zvyšuje nám ešte 8 hodín...
Niekto sa cíti ohrozený tvojím svetlom a cíti sa uvrhnutý do tvojho tieňa. Môže na to zareagovať tak, že na teba zaútočí, alebo sa od teba odtiahne.
Posledný, trinásty nástroj je naša vnútorná identifikácia, to, či ideme na „plné pecky“ a s úsmevom na perách....
eď máme pred sebou veľké ciele, dni nám začnú splývať. Miesto toho, aby sme rozmýšľali, čo treba urobiť dnes, rozmýšľame, čo treba urobiť tento týždeň, mesiac či štvrťrok. Ale ak spustíme z očí dnešný deň, ohrozujeme tým dosiahnutie konečného výsledku – pretože dnešný deň nás má priviesť k výsledku aspoň o krok bližšie. V jednom …
Niektorí ľudia majú pocit, že ak si budú v hlave premieľať všetky predstaviteľné i nepredstaviteľné možnosti, ako sa niečo môže pokaziť, pripraví ich to na neočakávané zvraty. Hoci to podľa mojej skúsenosti na jednej strane funguje (ja som v tomto „prehrávaní scenárov“ skutočne dobrá – veď som to aj študovala), najčastejšie to pôsobí celkom kontraproduktívne:
V poslednom týždni sme nahryzli otázku nedôvery. Pre mňa je to ústredný hlboký problém, tak sa k nemu znova vrátim aj v kontexte tohto týždňa (a vám sa to azda hodí, alebo si aspoň počítate bez povinnosti „domácej úlohy“ 😉 ).
V poslednom týždni sme nahryzli otázku nedôvery. Pre mňa je to ústredný hlboký problém, tak sa k nemu znova vrátim aj v kontexte tohto týždňa (a vám sa to azda hodí, alebo si aspoň počítate bez povinnosti „domácej úlohy“ 😉 )....